Hovory na antikorupčné linky sa majú nahrávať a uchovávať tri roky

Bratislava 7. októbra (TASR) – Hovory na antikorupčné linky, ak si ich orgány verejnej moci zriadia, sa majú nahrávať a archivovať minimálne tri roky. Takýto pozmeňujúci návrh k zákonu o tzv. whistleblowingu dnes odobril Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR a odporučil ho schváliť v pléne na októbrovej schôdzi.

Stáva sa, že oznámenie sa premaže
Podľa autora návrhu, poslanca Antona Martvoňa (Smer-SD), sa v súčasnosti stáva, že niekto dá relevantný podnet na korupčné správanie sa nejakého úradníka, ale oznámenie sa po určitom čase vymaže, stratí alebo premaže novým oznámením, čím sa nepriamo zamedzuje polícii oznamy preveriť. Martvoň zdôrazňuje, že pri hasičoch a záchranároch sa archivovanie hovorov osvedčilo.

Podobné návrhy už boli

Miroslav Kadúc (OĽaNO) samotný návrh zákona privítal, tvrdí však, že prichádza neskoro. "Boli tu už takéto návrhy opozície, ktoré neprešli, čo ma mrzí. Zaujímalo by ma, v čom je tento vládny návrh lepší ako opozičné," podotkol. Štátny tajomník ministerstva vnútra Marián Saloň (Smer-SD) mu odvetil, že táto právna norma rieši problematiku komplexne a obsahuje iné právne mechanizmy.

Oznamovatelia korupcie majú dostať ochranu

Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý predložil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), hovorí, že oznamovatelia protiprávnej a protispoločenskej činnosti majú dostať od januára potrebnú právnu ochranu. Slovensko chce prijatím tejto právnej úpravy splniť odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách.

Kaliňákov rezort sa usiluje vytvoriť aj účinnejšie právne predpoklady na predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, respektíve protispoločenskej činnosti. Zákon predpokladá prijatie rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (tzv. whistleblowing).

Právnu normu predstavilo ministerstvo vnútra v marci tohto roku, práce na nej sa začali ešte za Kaliňákovho predchodcu Daniela Lipšica. Zákon zakotvuje napríklad povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami (podľa odhadu MV SR ide asi o 3400 podnikov, pozn. TASR) vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti. Okrem toho sa v ňom navrhujú opatrenia, ktoré majú chrániť zamestnancov, ktorí oznámili nekalú činnosť, pred postihmi od zamestnávateľov.

Do hry môže vstúpiť aj inšpektorát práce

V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom zamestnania, je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Ochrana sa bude poskytovať nielen pri oznámeniach korupčného správania sa, ale aj pri oznamovaní inej protispoločenskej činnosti. Závisieť bude od toho, či zamestnanec podal trestné oznámenie alebo podnet na začatie konania o správnom delikte, alebo či takéto oznámenie urobil smerom do vnútra zamestnávateľa. Ak pôjde o trestné konanie, každý pracovnoprávny úkon zamestnávateľa voči tomuto zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný jeho súhlas, bude odsúhlasovať inšpektorát práce.

Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.